Bite tú háveď!

Autor: Juraj Benčík | 22.4.2019 o 4:34 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  1685x

Voľný preklad českého textu, repliky z jednej divadelnej inscenácie nemenovaného divadla, nemenovaného českého génia: "Řezat, řezat tu havěď!" sa mi dnes ráno prisnil pri príležitosti sviatku nášho národného sadomasochizmu.

A tak som si predstavil, ako stotisíchlavý dav spievajúcich dievčin nesie v hlavnom meste popri Manderle na palici horiacu bábku, aby ju mohol na záver sprievodu obradne hodiť z mosta do Dunaja. To by sme si asi všetci klopkali po čele, či tým blaváčkam náhodou nepreskočilo. Alebo, čo keby sa tak odrazu, uprostred nedele na námestí ktoréhokoľvek slovenského mesta začali chlapci predháňať, kto zabodne svoj mobil do stromu hodom z väčšej vzdialenosti. Tiež by sme si mysleli, že chlapci majú v sebe asi veľa pálenky. Na väčšine slovenských námestí predsa žiadne stromy nerastú. Ale mlátiť bezmocné, mokré ženy po holých stehnách, to nikomu nevadí ?!?!? Ani bitka, ani polievačka, vážení! Starodávne zvyky patria na smetisko ...pardon, na javisko, nie do života.

Milujem všetky naše ľudové zvyky. Sú nádherne teatrálne, hravé a často múdre. Chápem vysvetlenie, že oblievanie studenou vodou a masírovanie po zime stuhnutých hnátov vzniklo ako rituálny spôsob budenia hormónov zimou uspatých a dáva sa mu často prívlastok zdravé. Chápem aj symbolické viazanie mašličiek na efemérne symboly predĺženého penisu upravené do tvaru dlhého vlasu a chápem aj úplne jednoznačnú odmenu vo forme vajca, vyzdobeného na neuveriteľne krásny artefakt, plný vzduchu. Celý ten obrad vítania a provokácie prebúdzajúcej sa plodnosti je fascinujúci. Ako historický relikt. Ako inšpirácia pre Kompánkove obrazy a Kubánkove choreografie. Nechajme ho im.

Dovoľme našim ženám, aby si išli zaplávať, alebo zacvičiť do fitka, potom do sauny a na masáž, ak sa potrebujú po zime prebrať. Zaplaťme im to. Obráťme všetko naruby a obdarujme ich dnes my. Prosím, navštívme svoje rodiny, objímme v nich svoje dievčiny - matky, sestry, dcéry, netere, sesternice, manželky i choďme od priateľky k priateľke, objímajme, ak nastavia líce aj pobozkajme, možno aj symbolicky sem tam po zadočku, po stehienku pohlaďme (ak je niekomu milšie zapleteným prútom, ako rukou, tak aj zapleteným prútom) a ak už naozaj vytrvalo trváme na nejakej kvapke, ale že naozaj kvapke drahocennej, životodarnej a stále vzácnejšej tekutiny, kvapnime ju dáme do dlane, nech si ju dá symbolicky dáma sama, kam ona chce.

Nie, nie som proti uchovávaniu tradícii a pekných zvykov. Som za ich kultivované konzervovanie vo folklórnych súboroch, na javiskách, na obrazoch a v dokumentárnych, alebo historických filmoch a som zároveň za ochranu civilizovaného obyvateľstva Európy dvadsiateho prvého storočia pred násilím na uliciach našich miest i dedín. A som aj za skvelé, civilizované domácnosti. Každý prejav nášho národného sadomachoizmu, ktorý nám dnes hrozí, môže zanechať trvalé škrabance na renomé našej vlasti v civilizovanom zahraničí a ako napísal Tóno Pižurný: "... trvalé následky na dušiach našich žien", našich civilizovaných, lepších polovičiek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Niekedy sú tradície predkov poriadne na prd

Ešte stále je leto, čas dlhých stolov vyložených na dvore.


Už ste čítali?